Súd s kyselinármi: Prehovorila vdova po zavraždenom Mikerovi

Za prísnych bezpečnostných opatrení na pezinský súd priviedli dvoch mužov právoplatne odsúdených v známej kauze kyselinárov, ktorá pred niekoľkými rokmi šokovala Slovensko. Ide o Rastislava Šittu (38) zo Žiliny odsúdeného v kauze kyselinárov na doživotie a Petra Lomjanského (52) z Modry, ktorého súd za pomáhanie likvidácie obetí poslal za mreže na 12 rokov. Lomjanský bol v začiatkoch vyšetrovania kauzy kyselinárov chráneným svedkom, napokon však aj on skončil na lavici obžalovaných. Ako jediný počas procesu podozrivých z vrážd usvedčoval.

Dvojica je obžalovaná z pokusu o vraždu. Podľa prokurátora sa v lete roku 2000 pokúsili zavraždiť Miroslava Zemana, ktorého v júli 2000 mali prinútiť vyzliecť sa, opiť alkoholom, biť a škrtiť. Napokon ho mali naložiť do jeho auta a na Pezinskej Babe v aute spustiť z útesu. Muž nezomrel, ale mal vážne poranenia.

Vdova po kyselinármi zavraždenom Františkovi Mikerovi († 32) - Mária - v pondelok na súde vypovedala, že manžel jej o tomto prípade rozprával počas dovolenky v zahraničí. "Keď tam zbadal Citroën, rozprával, že takého auto nechce ani vidieť... a povedal mi, čo sa na Slovensku stalo," povedala Mária na súde. Na otázku obžalovaného Šittu, prečo podozrenie z trestného činu neoznámila polícii, vdova odpovedala: "V tom čase sa také veci na Slovensku dosť často diali. Mám sa rada, mám dve deti... Ďaleko by som z polície nedošla..." dodala Mária Mikerová, ktorá svoje manželstvo s Mikerom považuje za normálne. V ich vzťahu mal získavanie peňazí na starosti Miker, ktorý podľa jej slov mal firmu na vývoz softvéru.

Sudca  okresného súdu pred časom toto trestné stíhanie zastavil, ale odvolací Krajský súd v Bratislave verdikt zrušil a prikázal konať. Rastislavovi Šittovi už nie je možné uložiť ďalší trest. Petrovi Lomjanskému však hrozí, že v prípade uznania viny za spomínaný pokus o vraždu mu súd môže trest ešte zvýšiť. Lomjanský vinu na pokuse o vraždu popiera a požiadal prokurátora, aby vzal žalobu späť. Ten na jeho návrh v pojednávacej sieni nereagoval.

Zachránil ho mobil, unikol smrti, zo Slovenska ušiel

Obeťou prípadu, o ktorom má súd pojednávať, bol Miroslav Zeman (44) z Rabče (okres Námestovo), ktorý s priateľkou býval v Bratislave na Palisádach. Ako jedinému sa mu podarilo prežiť snahu kyselinárov o jeho likvidáciu.

V dome v Modre, kde sa ho pokúsili zavraždiť, mu život zachránilo vyzváňanie mobilného telefónu, ktorý mal vo vrecku. Likvidátori sa zľakli, že záznamy z mobilu k nim privedú policajtov. Preto Miroslava Z. naložili do jeho Citroëna Berlingo a zaviezli na cestu medzi Pernekom a Pezinkom. Tam ho posadili za volant auta a spustili do rokliny. Mal obrovské šťastie, že auto narazilo do stromu.

Miroslav Zeman bol ťažko zranený, no útok prežil. Po vyliečení z obavy pred kyselinármi ušiel do Ameriky. Po roku od udalosti poslal rodičom na hornú Oravu pohľadnicu z Austrálie. Podľa súdu v súčasnosti žije na Novom Zélande a jeho prítomnosť na pojednávaní v Pezinku je málo pravdepodobná. Rovnako je zložité dostať na súd dvoch v kauze kyselinárov chránených svedkov, ktorí sú v zahraničí.

V kyseline skončili štyria zavraždení muži

Kyselinári fungovali v rokoch 2000 až 2002. S myšlienkou reťazového podvodu prišiel František Miker, nedoštudovaný vysokoškolák. Spolu s Rastislavom Šittom, Jozefom Kákonim a ďalšími ľuďmi vytvorili sieť firiem na Slovensku, v Česku, Chorvátsku a na Ukrajine. Firmy medzi sebou fiktívne obchodovali so softvérom. V skutočnosti však išlo o bezcenné súbory so zväčša neplatnými slovenskými zákonmi. Na začiatku mal mať tovar hodnotu okolo 100 eur, po tom, čo prešiel sieťou firiem, sa však vyšplhal na hodnotu aj desiatok tisíc eur. Všetky firmy boli platcami DPH a pri vývoze diskiet do zahraničia si uplatňovali odpočet tejto dane. Na podozrenie z podvodov spolu za vyše 4 milióny eur upozornili daňoví úradníci. V ekonomickej kauze súd 19 obžalovaným vymeral spolu trest necelých 130 rokov.

V kyseline skončili Marek Novotný, Marián Cibíček, Vladislav Sihelník, aj František Miker, ktorý tento spôsob odstraňovania tiel obetí vymyslel. Motívom vrážd a likvidácie bielych koní bolo zahladzovanie stôp a nespokojnosť s rozdeľovaním peňazí. Za vraždy súd poslal do väzenia na doživotie Rastislava Šittu a Jozefa Kákoniho. Peter Lomjanský za podiel na likvidácii tiel obetí dostal 12 rokov.